Nezabúdajme na prínos mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí

V mesiaci máj si na celom svete zainteresovaní odborníci na výživu, ale i laická verejnosť pripomínajú význam a  prínos mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí oslavou „Svetového dňa mlieka“. V tomto roku sa oslavuje už 60. výročie vzniku Svetového dňa mlieka. Tento sviatok vznikol na podnet odporučenia odborníkov na výživu na svetovej konferencii v r. 1957  vo Švajčiarsku v Interlakene. Odvtedy spravidla každý tretí, príp. štvrtý   utorok v mesiaci máj sa robia rôzne semináre, výstavy a diskusie o mliečnych výrobkoch a pripomína sa najmä význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie. To nie je obchodná reklama spracovateľov mlieka, ale nezištný príspevok ku zdraviu.

Toto pripomenutie si významu mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive je pre nás zvlášť v tomto období veľmi aktuálne. Však  spotreba mlieka a mliečnych výrobkov oproti  našim susedom v Českej republike klesla takmer na polovicu a oproti vyspelým štátom máme spotrebu iba tretinovú.  Pritom títo ľudia tam sú zdravší a dlhšie žijú ako naši spoluobčania. Neobstoja preto žiadne  alarmujúce správy o tom, že aké je mlieko škodlivé, že je iba pre kojencov, atď. Mlieko a mliečne výrobky sa  tu predsa jedávali už dlhé stáročia a tvorili vždy základ zdravej výživy. O vynikajúcom zložení mliečnych výrobkov z pohľadu zdravia ľudia vedeli už  dávnoveku a doposiaľ mnohé národy žijú iba z mlieka a mliečnych produktov.

Možno si to ani neuvedomujeme, ale mlieko nie je iba bežná potravina, mlieko má aj podstatne širší zdravotný, ale i spoločenský význam ako sa bežne priznáva. Produkcia mlieka v prvovýrobe je aj  hlavným ekonomickým zdrojom, má hlbší ekologický i sociálny prínos pre náš vidiek a najdôležitejší je však prínos mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie ľudí.

Mlieko je svojím zložením vlastne  uznávaným nenahraditeľným výživným prostriedkom pre zdravú výživu, je to vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Vážme si preto mlieko, je to skutočný dar prírody pre výživu ľudstva. Už len jeho hlavné zložky – bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky – tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. Zvlášť k zdravej výžive prispievajú živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych  výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus a tým aj zdravie. Najmä  kyslomliečne nápoje s probiotickými kultúrami a tiež vykysnuté a vyzreté syry – sú významným zdravotným prostriedkom pri riešení individuálnych zdravotných problémov, ako napr. zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca na potlačenie rakoviny a pod.

V súčasnosti aj u nás máme k dispozícii  tri hlavné druhy mlieka,  kravské, ovčie a kozie, z ktorých každé má svoje osobitné zloženie a zdravotné účinky. Hoci sú tieto mlieka  svojimi vlastnosťami trochu odlišné, predsa majú spoločné podstatné množstvo látok a zdravotných účinkov. V priloženej tabuľke je porovnaný  obsah základných zložiek mliek s materinským mliekom.  Ukazuje sa, že najbohatšie na zloženie je ovčie mlieko, no toto sa využíva najmä vo forme ovčích syrov, bryndze i žinčice. Vynikajúce však je i kravské a aj kozie mlieko pre svoju ľahkú stráviteľnosť.

Z nutričného hľadiska 1 liter  kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho  mlieka zvlášť)  obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho je  mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich sa využije v prospech organizmu. Mliečne bielkoviny sú neoddeliteľnou súčasťou hormónov a enzýmov. Ich nedostatok môže spôsobiť poruchy rastu, resp. nedostatočne vyvinutú svalovú hmotu.

Laktóza je najvýznamnejší sacharid mlieka. Je ľahko stráviteľná a zároveň je významným zdrojom energie. Pozostáva z glukózy (dôležitá zložka krvi a stavebná zložka glykogénu) a galaktózy. Práve galaktóza je potrebná pre vývoj mozgu a nervových tkanív. Veľmi priaznivo ovplyvňuje reguláciu telesnej teploty a navyše priaznivo vplýva na črevnú mikroflóru  a pohyb čriev, ako aj absorpciu minerálnych látok. Mnohí dospelí ľudia , nakoľko už nemajú vo svojom zažívacom trakte enzým laktázu, tak majú prirodzený odpor ku konzumácii sladkého mlieka. Preto dospelí ľudia by mali konzumovať najmä kyslomliečne výrobky, jogurty a vykysnuté syry.

Mliečny tuk je v mlieku rozptýlený v jemných kvapôčkach, a preto je v porovnaní s inými živočíšnymi tukmi veľmi dobre vstrebateľný a stráviteľný. Dôležitým faktom dobrej stráviteľnosti je aj jeho chemické zloženie, a to vysoký obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, usporiadanie mastných kyselín, ako aj vysoký obsah fosfolipidov. Deťom do 3. roku života by sa nemalo podávať odtučnené, resp. nízkotučné mlieko a mliečne výrobky, pretože mlieko je významným zdrojom vitamínov A, D, E a K, ktoré sú rozpustné v tuku obsiahnutom v plnotučnom mlieku.

Mlieko obsahuje 14 minerálnych látok, z toho vo väčšom množstve vápnik, fosfor, draslík, horčík, síru, sodík a chlór a v menšom množstve stopové prvky – železo, meď, kobalt, mangán, jód, zinok, fluór. Osobitne dôležitý je vysoký obsah vápnika a priaznivý pomer vápnika a fosforu v mlieku. Vo výžive človeka majú vápnik a fosfor nezastupiteľné postavenie pre stavbu kostí a zubov. Výskumy poukazujú na pozitívny vplyv voľných iónov vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi. Z mlieka a mliečnych výrobkov získava človek až 56 % svojej potreby vápnika. Na ilustráciu, zo zeleniny získava len asi 11 % a z obilnín 10 % vápnika. Odporúčaná dávka vápnika sa vo výžive našej populácie plní len na 50 -70 %. Deficitný prísun vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostry a zubov u detí a mládeže. Prejavuje sa čoraz častejšie najmä u žien tzv. rednutím kostí – osteoporózou – nielen vo vyššom, ale už v strednom veku. Osteoporóza má za následok zníženie pohyblivosti a celkovej kvality života človeka. Vápnik a fosfor hrajú významnú úlohu aj pri rôznych metabolických pochodoch cukrov, tukov, nukleových kyselín a pri transporte iónov. Najnovšie výskumy sú zamerané na úlohu vápnika v prevencii rakoviny hrubého čreva, ako aj v znižovaní toxicity žlčových kyselín.

Obsah vitamínov E a A – retinol a jeho provitamínov v mlieku, ktoré sú dôležité pre normálny rast človeka, jeho dobrý zrak a odolnosť voči infekciám, kolíše podľa sezónnosti. V mlieku sa ďalej nachádzajú vitamíny zo skupiny B a to B₁ – tiamín, B₂ – riboflavín, B₆ – pyridoxín, B₁₂ – cynokobalamín, ktoré pozitívne pôsobia na srdcovú činnosť a na funkcie nervového systému. Mlieko obsahuje aj vitamín C – kyselinu askorbovú a vitamín D – kalciferol a celú radu ďalších dôležitých zložiek.

Už aj z tohto stručného prehľadu možno vidieť  nezastupiteľné postavenie mlieka a mliečnych výrobkov vo výžive ľudí.  U nás je už dlhoročne doporučená dávka spotreby minimálne na úrovni 220 kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu a rok. Žiaľ v skutočnosti je spotreba iba okolo 150 kg, hoci v susedných Čechách je to až 280 kg a v západnej Európe až 360 kg na osobu a rok.  Táto skutočnosť je vskutku alarmujúca a je potrebné  robiť konkrétne opatrenia na zvýšenie spotreby zdravých mliečnych výrobkov v záujme zdravia obyvateľstva.

Výchova k správnym stravovacím návykom sa formuje od útleho detstva. Najmä matky by mali dbať na pestrosť a inováciu jedálneho lístka detí i rodiny vyplývajúcu z nových poznatkov o modernej a skutočne racionálnej výžive. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov treba deťom jednoznačne dávať ich dostatok a ponuku spestrovať dochutenými mliečnymi nápojmi, kyslomliečnymi výrobkami a tvarohovými výrobkami a syrmi. V školských bufetoch spravidla nie sú žiadne zdravé potraviny a v jedálňach detí a aj dospelých sa málo využívajú fermentované mliečne výrobky a syry, ktoré sú ľahko stráviteľné , majú veľa esenciálnych látok, vitamínov a aj minerálií. Podľa odporúčaní odborníkov na výživu by každý človek mal skonzumovať denne aspoň 2 dcl fermentovaných mliečnych nápojov, alebo 10 dkg  tvarohových, alebo syrárskych výrobkov. Deti by mohli konzumovať mlieko aj vo forme kakaa, alebo spolu s cereálnymi vločkami a pod. Vynikajúce probiotické účinky majú i fermentované mliečne výrobky z ovčieho a kozieho mlieka.

Prínos mlieka a mliečnych výrobkov má celosvetovo význam. Potraviny a zvlášť mliečne výrobky sa postupne stávajú strategickými surovinami.  Každá vyspelá krajina sa snaží byť preto čo najviac sebestačná. Nemali by sme sa spoliehať iba na dovoz často krát nekvalitných potravín. My na Slovensku máme predsa na to ideálne možnosti – máme bohaté tradície výroby zdravých potravín, máme pritom nedostatočne využitú pôdu a pasienky a  máme dostatok nezamestnaných ľudí. Chýba nám viac hrdosti a lepšieho využívania  našich tradičných a osvedčených jedál. Potrebujeme zvýšiť záujem o prácu v poľnohospodárstve a v potravinárstve a naučiť ľudí sa zdravo stravovať a žiť.

Našou spoločnou snahou musí byť postupné obnovenie sebestačnosti vo výrobe zdravých potravín a aj mliečnych výrobkov a najmä dosiahnutie ich dostatočnej spotreby v záujme nášho zdravia a to  na úroveň vyspelých krajín.

Jednou z dôležitých podporných akcii na zdravú výživu  je preto i pripomenutie si odkazu Svetového dňa mlieka : „Viac mlieka = viac zdravia !!!“